Po vyše ôsmich rokoch sa zapozeral von oknom. Pršalo. Bol to jeho dážď. Jeho pohľad z okna jeho bytu. Pousmial sa. Už ni je smutný. Ani sám. Necíti smäd, necíti hlad. Aj bolesť sa pominula. Našiel to, čo vtedy hľadal. Samého seba. Nič viac. A pritom všetko.
Zdravím.
Dlhá neaktivita, ja viem.
Ale občas mám proste strach. Už som sa sklamala vo veľa veciach a bojím sa, že ak tu niečo napíšem, niekto na to zareaguje a zareaguje tak, že sa ma to dotkne... čo bude potom? Čo spravím?
Nie, nechystám sa to tu zrušiť. A ani sa nechystám niekam premiestňovať. Nemalo by to zmysel. Vždy by to bolo to isté, o rovnakom. Zase by sa našli ľudia, ktorým by som vadila, ktorí by moje myšlienky odsudzovali a komentovali "Och, môj bože....". Akoby som mohla za to, čo cítim...
Ale niekde sa vypísať musím. Nemusím, ale potrebujem...
Na štvrtok nerada spomínam.
Tento týždeň sme si vymenili s Tybaltom v mobiloch pamäťovky, lebo ja už som nezvládala počúvať stále to isté. Moje.
A tak som celý týždeň počúvala pesničky, ktoré počúva on. Moje spolubývajúce boli na takú hodinu až dve vonku a ja som ostala na intráku. Ľahla som si do postele a pritom počúvala Nirvanu (najpočúvanejšia Tybaltova skupina). Keď sa baby vrátili, vypla som to, lebo ony to proste počúvať nemôžu. Jedna poznamenala, že vyzerám ako niekto s najväčšou depresiou na
svete. A potom ešte dodala, že by som bola dobré EMO.
Možno áno...
Večer som potom ešte asi pol až trištvrte hodinu plakala.
Neviem, čo ma to pochytilo, ale už som to potrebovala dostať zo seba...
Je toho veľa, čo neviete. Čo nikto nevie...
Chcela by som sa vypísať ešte z viacerých vecí, ale mám strach. A v poslednom čase je toho strachu vážne dosť.
Aký bol Mikuláš? Dúfam, že štedrý :) Nám "spravili Mikuláša" aj na intráku a tiež v škole.
A už sa blížia Vianoce, všimli ste si? :D A hlavne prázdniny! ^^ Uf, nemám tušenia, či do Vianoc ešte vôbec napíšem nejaký denník...
No... radšej už nič nebudem písať... aj tak by to boli len drísty postrádajúce pointu. A výlevy. Žvásty. Prázdne reči.
Možno tu hodím ešte zopár svojich "nových" básní. Možno.
Nanette Hirondelle
P.S. Za chvíľu to už bude pol roka, čo som s Tybaltom ^^
Niesi sama kto napiše članok raz za uhorský rok...
tiež to robím...
neviem prečo už nedokážem zoseba dostať svoje pocity a myšlienky ako kedysi...
jednoducho to nejde...
a tak ptmvyzerá moja neaktivita....
ale.. ked napišeš niečo ty! vždy ma dostane musim sa nad tým zamyslieť. :)
len piš dalej svje nazoryv všetko...
ja o nihc stojím...
a tí ktorí nie nech si idu po svojom a nechaju ta na pokoji...
ked sa imnepači nech nečitaju! :)