Báseň. Vznikla posledný týždeň, čo som bola na intráku (teda posledný pol-týždeň). Rozmýšľala som, aký jej dať názov... nakoniec som však skončila pri tom, že názov ani nepotrebuje. Že to bude lepšie "Bez názvu"...
Opäť skôr pesimistická. Ale... veď už ma poznáte ^_^'
Bez názvu
Moje srdce tu nikdy nie je so mnou
Pretože ostáva u teba
Je ťažké preraziť hmlou
A nájsť samého seba
Už si zistil, kto si?
Ja nie...
Našiel si života krásy?
Zmierenie?
Nevypovedané slová?
Tie zvuky
čo počuť znova a znova
Len jemný vánok
Pohladí ťa po tvári
A sladký spánok
Prichodí... vari
Keď zodvihnem ruku k nebu
Objavia sa hviezdy?
Oblohu objavím už bledú
Prší
ako z klenby
Ten dážď slaných sĺz
Kvapiek z tmavých očí
Len zotrieť ich skús
Či sa úsmev neotočí
Len jedno slovo, jedna rada
Keď sa smútok do srdca vkráda
Stačí spomenúť si
A zabudnúť na nemé hlasy
Zabudnúť na plynúci čas
Veď všetko potrebné
je v nás
Nanette Hirondelle
P.S. Možno tu časom pribudne aj článok ohľadom Vianoc... ^^' Hmm... vážne časom.. Ale na Silvester plánujem niečo... special xD ....Hádam sa mi to podarí :)
Krásna báseň :) ale to už vravím permanentne, neviem ako ťa už pochváliť :D
Hlavne tá posledná sloha sa mi najviac páči...