Premýšľaš, aké by to bolo. Premietaš si to celé znovu a znovu, zakaždým niečo trochu zmeníš, ale v hĺbke duše aj tak neveríš, že by sa ti to niekedy mohlo stať. Toto sa predsa stáva ostatným, nie tebe.
(Tonya Hurleyová, ghostgirl)
Vítam vás pri poslednom článku na tomto blogu v roku 2010.
Rozhodla som, že tu "svoj" rok 2010 zhrniem, pretože... bol pre mňa asi najzlomovejší od začiatku môjho života (nepočítam roky, kedy som bola batoľa, urobila prvé krôčiky, povedala prvé slovo, naučila sa vyslovovať "r",...).
Prvé mesiace boli v podstate rovnaké, ako po minulé roky na druhom stupni. Nikto sa so mnou nerozprával. Jediná osoba, ktorej som verila, sa na mňa vykašľala a veľmi úspešne ma ignorovala.
Potom nasledoval koniec marca, kedy som šla na skúšky na školu do Banskej Bystrice. Ešte v ten deň som sa dozvedela, že ma zobrali. Bola som neskutočne šťastná a spolužiaci sa so mnou začali baviť... pretože si možno konečne uvedomili, čo som v ich triede znamenala. Človeka, ktorý bol vždy ochotný nechať ostatným odpísať úlohy a cez písomky radil...
V apríli som bola na skúškach v ZA. Takisto ma zobrali. Viem, že z tejto správy som už nebola taká nadšená, aj keď som mala radosť, ale v kútiku duše som proste... akoby trochu očakávala, že ma zoberú. Predstavovala som si, že už na tej škole jednoducho som a tak... sa stalo.
Ľudia ma začali brať ako normálneho človeka. Učitelia z krúžkov boli smutní, že ďalší rok už na ne chodiť nebudem. A triedny... takisto som mala pocit, že je z toho trochu mimo... akoby ani nepredpokladal, že by ma skutočne mohli zobrať.
Ďalší zlom nastal na konci mája. Pamätám si, že som v ten deň bola ako chodiaca mŕtvola a bolo mi dosť hrozne... večer sme potom šli s tou osobou, ktorej som verila vonku. A práve v ten deň bolo vystúpenie/súťaž nazvaná Tanečný Kubín a ona sa tam chcela ísť pozrieť. A stretla tam svojho kamaráta, ktorý šiel na ďalší deň do Česka. Takže sme sa tam ešte veľakrát vracali, aby sa s ním rozlúčila. A potom sme sa s ním a jeho kamarátom ešte stretli pred budovou a oni nás šli odprevadiť. Ten jeho kamarát bol práve Tybalt.
Ďalší zlomový dátum, 20.06. 2010 kedy som konečne nabrala toľko odvahy, aby som Tybaltovi povedala, čo cítim. Trvalo mi to približne štyri týždne... xD Viem, že sme sa spoznali v sobotu a začali spolu chodiť o tie štyri týždne v nedeľu (a on v pondelok odchádzal na plavecký xD proste natesno :3).
Prežila som nádherné leto po boku Tybalta, aj keď nie vždy to bolo len pekné. Boli tu aj chvíle, kedy som si myslela, že už to nemá zmysel... kedy som sa cítila úplne nepotrebná, podceňovala som sa a nevedela, čo robiť ďalej. Zažila som zopár nepekných chvíľ s jeho bývalou a zažila som zopár nie veľmi pekných šokov... Ale som tu, žijem. A možno práve pre tieto veci viem, aký môže byť život krásny.
Začala som na novej v škole, v inom meste, na internáte, ďaleko od všetkých, na ktorých mi záleží, ďaleko od ľudí, na ktorých som bola závislá.
Naplakala som sa. Ešte sa naplačem. Ja viem. Vybrala som si sama, na škole sa mi páči, len... keby to nebolo tak ďaleko.
S Tybaltom sa počas normálneho školského roka vidíme dokopy dva dni v týždni... a mňa hrozne bolí, keď vidím zničeného aj jeho. Tomuto... som sa chcela vyhnúť. Obávala som sa toho už na začiatku... ale mám pocit, že som mu o tom nikdy nepovedala. A možno by som mala...
Zažila som chvíle nekonečnej prehry, nešťastia a smútku... prežila som chvíle lásky, humoru a šťastia. Vraví sa, že bolesť sa strieda s radosťou. A ja teraz viem, že je to pravda :)
Nanette Hirondelle
P.S. Chcela by som vám popriať veľa šťastia do roku 2011, zdravie, lásku a veľa veľa úspechov ^___^
P.P.S. A mimochodom, v tomto roku som "spoznala" takisto novú hudbu, do ktorej som sa úplne zamilovala (Nirvana, Guns N Roses, Queen.... *-*). A po prvýkrát vo svojom živote som bola na Rockovom zábere! :D 13. rockovom zábere... xD ^^ s Tybaltom. A bol to jeden z najkrajších dní, večerov a nocí, čo som s ním prežila. A po celý svoj doterajší život... :)
P.P.P.S. Netuším, kde sa momentálne nachádzam, ale keď to zistím, dám vám vedieť :D
Tak t bol zaujímaví rok. Ale asi to k tomu parí ráz si hore a raz dole. život sa človeku zmení asi najviac keď ide na strednú. Tak veľa štastia aj v tomto roku :)