na Blog.cz

Dobre, keďže podľa všetkých som zrejme zakomplexovaná, masochistická, poľutovaniahodná, nevzdelaná, sebecká a EMO pesimistka, zrejme nemám na výber a musím tu pridať niečo "normálne".

Tento... "niečo ako reťazák" som objavila na blogu Miwako a celkom sa mi to páčilo.

Návod:

1. Zoberte najbližšiu knihu.

2. Otvorte ju na strane 23.

3. Nájdite piatu vetu.

4. Prepíšte ju do svojho dennčku aj s týmto návodom.

A ja, rovnako ako Miwako, som siahla po knihách viacerých... :3

~~~

(Pamäti Gejše; Arthur Golden)

~

Jako bych mávala rukou do prázdna. ^{(kniha, ktorú mám v češtine)}

(Kafka na pobřeží; Haruki Murakami)

~

(Škola noci 1 - Označená; P. C. Castová, Kristin Castová)

~

(Škola noci 2 - Zradená; P. C. Castová, Kristin Castová)

~

(Slepačia polievka pre dušu; Jack Canfield, Mark Victor Hansen)

~

○ v knihe Slepačia polievka pre dušu 2. porcia (Jack Canfield, Mark Victor Hansen) , bola na strane 23 báseň ○

Mezi zborcenými krovy se narovnal dohola vystříhaný chlap. ^{(kniha v češtine)}

(Doba krkavců; Martina Šrámková)

~~~

Hádam to nebolo pre vás príliš nudné alebo... zdržujúce alebo... ja neviem ^^' Každopádne, všetko sú to knihy, ktoré majú pre mňa určitý význam. A tá posledná je prvá fantasy kniha, ktorú som kedy čítala. A páčila sa mi, hoci to bolo skôr písané formou poviedok, ako nejakého uceleného príbehu.

Nanette Hirondelle

P.S. Predchádzajúci článok sa rozhodol (sám od seba ^xD), že zmizne. Tak sa nečudujte, že tam už nie je.

A ja sa budem snažiť už nepísať nič, čo by vás utvrdzovalo v tom, že som zakomplexovaná, masochistická, poľutovaniahodná, nevzdelaná, sebecká a EMO pesimistka ^{(v preklade: už NIČ nebudem - radšej - písať)}.

Tentoraz to nebudú slová z knihy. Ale z mangy :D

Full Moon wo Sagashite je manga, ktorú radím medzi tie úplne prvé, čo som čítala. A navždy ostane aj jednou z mojich najobľúbenejších. Podľa môjho názoru nie je práve najkratšia, ale zas ani najdlhšia. Má skutočne niečo do seba...

Najväčšmi ma asi uchvátila (súdim z toho, že som si to zapísala, hoci bolo tam veľa vecí, ktoré stáli za to) pieseň, ktorú na konci spievala Mitsuki. Teda... nie akože pieseň, ale text tej piesne, pochopiteľne ^^' Nie som si presne istá, aký názov nesie, ale v zápisníku mám poznačené "Nová budúcnosť". No tak teda... New Future :)

Jediná vec sa nikdy nemenila.

Ten sen, čo som vždy snívala...

Moje nové ja v tú chvíľu...

Ako ma, láska, vidíš?

Očami malého dieťaťa?

Ako vtedy, kedysi v lete...

Pozri hore.

Nočné nebo dnes žiari len pre teba.

Uvidíš ma v celej mojej sile.

Tak sa ponáhľaj.

Hľadaj mesiac!

Zaspievam ti pieseň.

Vždy tu budem len pre teba.

Urobím všetko, čo bude v mojich silách.

Každý deň.

Dokým sa nestretneme.

Zaspievam ti pieseň.

Aby ti mohla stále znieť v ušiach.

A zahnala všetku bolesť.

Hlasnejšie a hlasnejšie.

Chcem ti byť čo najbližšie.

A za to, že ty si mi stále tak blízko...

Ti z celého srdca ďakujem!

Keď tak spomínam na svoj život.

Objavujem stále viac vecí, ktoré sú pre mňa dôležité.

Mnoho dní plných náhod.

Konečne ich môžem milovať a tešiť sa z nich.

Vždy som chcela naplno žiť.

A teraz sa už nemusím báť samoty, moji priatelia sú so mnou.

Našla som snáď konečne miesto, kam patrím?

Zaspievam ti pieseň.

A dnes budem pod reflektormi žiariť len pre teba.

Deň čo deň chcem sa tešiť z každého okamžiku.

A nadšene hľadieť vpred.

Chcem vykričať túto pieseň do celého sveta.

Spievať o tom, že táto pieseň i tento sen nikdy neskončia.

Keď viem, že ty si tu stále so mnou.

Navždy ti ďakujem!

Nanette Hirondelle

P.S. Chcela som niečo napísať aj na tému týždňa, ale akosi som príliš lenivá ^^'

P.P.S. Napísala som po dlhom čase ďalšiu báseň. V dohľadnom čase ju zverejním. Dúfam.

Pred nejakým časom som v našom malom chudobnom kníhkupectve uvidela knihu s týmto názvom. S názvom Zlodejka kníh. A vtedy som sa rozhodla, že si ju určite prečítam. A prečítala. Chcela som si ju aj kúpiť, ale moje financie sa jaksi... míňajú ^^' Takže si zrejme ešte chvíľu počkám, kým nebude trochu lacnejšia...

O tomto som však nechcela.

Ja viem, že už som tu spomínala jednu knihu. Ale... nemôžem aj ďalšiu? Mne osobne sa Zlodejka kníh veľmi páčila a opäť v nej boli isté zaujímavé myšlienky, ktoré ma oslovili. Teda ďalšia kniha, ktorú som čítala a vždy som pritom mala poruke pero a zápisník.

Znova si nie som istá, či to ide presne poporade... nevadí no. A keby niečo, tak autorom je Markus Zusak.

~~~

Niekedy prichádzam skoro. Príliš sa ponáhľam. A niektorí ľudia sa pri živote udržia dlhšie, než by sa dalo čakať.

Vlasy sa dostatočne blížili k nemeckej plavej, mala však nebezpečné oči. Tmavohnedé. V Nemecku vtedy nikto netúžil mať hnedé oči. Možno ich zdedila po otcovi, no nemala to ako vedieť, lebo si ho nepamätala. O otcovi vedela len jedno. Bolo to označenie, ktorému nerozumela.

A treba povedať, že Frau Holtzapfelová pľuvala dôkladne. Nikdy nezabudla spraviť spuck na dvere číslo tridsaťtri a doložiť "Schweine!" Niečo som si na Nemcoch všimol:

Asi majú radi prasatá.

Zatvorí sa brána za ňou? Alebo ju ešte milosrdne pustí naspäť?

Ľudia si všímajú farby dňa len na jeho začiatku a konci, zato mne je jasné, že deň v každom momente prechádza množstvom odtieňov a intonácií. Jediná hodina niekedy pozostáva z tisícok rozličných farieb. Voskovožltých, oblačnomodrých. Zo šera či tmy. Vo svojej bradži sa ich usilujem zaznamenať všetky.

Za tie roky som videl veľa mladých mužov, ktorí si myslia, že sa vrhajú proti iným mladým mužom. Nie je to tak. Vrhajú sa ku mne.

Ako prežil? V ten deň nešiel do boja.

~~~

Aby ste to lepšie pochopili... je to vlastne kniha, ktorá opisuje príbeh v dobe 2. svetovej vojny. A ten príbeh rozpráva Smrť.

Nanette Hirondelle

P.S. Páči sa mi nová téma týždňa :D Takže tu možno pribudne ďalší môj výlev... ^^'

P.P.S. Dnes som sa prekonala a konečne som zas niečo napísala. Konkrétne 4. kapitolu príbehu Desať.

Je vám ten názov povedomý? Mohol by byť. Možno z toho dôvodu, že som ho už spomínala. Alebo ste čítali knihu od Reifa Larsena nazvanú práve takto. A presne o túto knihu v tomto článku pôjde.

Knihu Mapa mojich snov som čítala dlho. Na mňa skutočne nezvyčajne dlho. A zrejme aj viem, prečo, ale to radšej nechajme tak. Dočítala som ju u ocina, to už zrejme viete.

Už ste sa niekedy stretli s knihou... ktorá vážne stála za to? Keď ste ju čítali, vždy ste mali po ruke zápisník, aby ste si zapísali všetky zaujímavé myšlienky a výroky z nej?

Mapa mojich snov je práve typ tejto knihy. A ja by som sa týmto článkom chcela s vami podeliť s niektorými myšlienkami, ktoré sa mne osobne zapáčili asi najviac.

~~~

Toto nie je zaznačené na nijakej mape. Tie pravé miesta nebývajú na mapách.

(Herman Melville)

"Som mŕtvy?" opýtal som sa jej s vedomím, že mi neodpovie, aj keby som bol.

"Nikdy nesmieš pripustiť, aby ťa práca zahnala do úzkych," povedala doktorka Clair cez dvere.

Myslím, že mala pravdu.

Každá miestnosť má svoju atmosféru.

(Gracie)

"Prečo je tvoj najneobľúbenejší?"

"Pretože zabil Tecumseha. A Tecumseh ho preklial a on potom do mesiaca zomrel vo svojej kancelárii."

"Tecumseh ho nepreklial," odporoval som. "A len preto, že Harrison zomrel, to ešte nie je jeho vina."

"Ale je," povedal Layton. "Keď zomrieš, je to vždy tvoja vina."

Ako som na ňu upieral zrak, jej svetlo pomaly a dôrazne prehovorilo: Nezahrávaj sa so mnou, T.S. Ja som a budem biele svetlo. Niektoré veci v tomto živote sa nemôžu zmeniť.

Keď vyskočíte a s dupnutím dopadnete na zem, jemne ju tým, samozrejme, kopnete. V prevažnej miere však tlačí do nôh ona vám a vaše malé podskočenie má na ňu len zanedbateľný vplyv, podobne ako erózny účinok nožičiek osy na okenné sklo.

Ale pre mňa osobne neexistuje väčšia pocta, ktorú môže niekto prejaviť textu, ako vracať sa k nemu a opätovne skúmať jeho obsah, spytovať sa naň: "Toto ešte stále platí?" Kniha, ktorú ľudia prečítajú a potom na ňu zabudnú, je pre mňa znakom neúspechu. Ale čítať a znovu prečítať... to je viera v procese evolúcie.

To je všetko, čo jestvuje, volali na mňa budovy. Máš tu všetko, čo je dôležité. Už nezáleží na tom, odkiaľ pochádzaš. Zabudni.

Prikyvoval som. Áno - v meste ako toto Montana zjavne veľa neznamenala.

"A vieš ty, že ja som sa tu narodil? Ale ako doma som sa tu necítil, lebo môj tatko bol poriadny hajzel. Zlomil mi nos pálkou. Ten typ hajzla, čo ťa prinúti utiecť rovno do výcvikového tábora pre nováčikov, a to tou najkratšou cestou." Potľapkal palubnú dosku. "No teraz je môj domov tento Fialový žralok, však, mašinka?"

Pokúsil som sa predstaviť si otca, ako ma bije pálkou. Nepodarilo sa mi to.

~~~

Nie som si istá, či idú presne poporade, chronologicky... Každopádne sú tu a to som rada. Hádam vás tým nasmerujem k tomu, aby ste si túto knihu prečítali :) Mne sa páčila. V niektorých úsekoch bola síce trochu nudná, ale páčila. Dosť hrala na psychiku...

Nanette Hirondelle

P.S. Dnes sú to dva mesiace od založenia tohto blogu :)

P.P.S. Možno ste si všimli, že som  opäť zmenila obrázok v záhlaví. Paradoxom je, že za tieto prázdniny, za celý mesiac júl, som ešte nemala nijaký nanuk, ani zmrzlinu. Ani jediný kopček !! xD

Som tu, žijem.

Pár vecí už možno je vyriešených, ale môj rozum a srdce sa neustále bijú... Neznášam to, keď spolu nesúhlasia.

Zatiaľ, kým sama neviem, čo so sebou urobím a čo vlastne cítim... Četla jsem knihu by som mohla označiť za báseň. Už dávno som ju videla na akomsi blogu, ale vtedy som bola ešte malá a sprostá (teraz som už len sprostá) a neuložila som si zdroj ani autora, ak tam vôbec bol. Teda hneď na začiatku môžem povedať, že to nie je moja tvorba, preto ak to budete kopírovať, uveďte autora za "neznámeho" a mňa ako zdroj NEUVÁDZAJTE, pretože ním nie som.

Vďaka za pochopenie...

Četla jsem knížku

Byla o dívce

Ta dívka trpěla

Tak jako já

Viš proč?

Byla zamilovaná

Tak moc jako jsem já do Tebe

Ona ho milovala

Míň než já miluju Tebe!

Chtěla být jen s ním

Pořád jako chci být já s Tebou!

On ji nechtěl

Tak jako Ty nechceš mně!

Ale přece jen není o mně

Viš proč?

Nakonec si padnou do náručí

Ale já zůstanu bez Tebe

Nanette Hirondelle